Týždeň povedomia o antimikrobiálnej rezistencii (AMR) 2023

Naliehavosť bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii (ďalej len AMR) nebola nikdy kritickejšia, o čom svedčí zvyšujúci sa počet úmrtí pripisovaných rezistentným infekciám, a to až  1,2 milióna ročne – a počet každým rokom neustále narastá. ¹
Súčasné prognózy naznačujú pochmúrny trend s predpokladaným nárastom na 10 miliónov úmrtí do roku 2050, ak sa včas nezavedú účinné opatrenia. Na odvrátenie tejto hroziacej krízy verejného zdravia sú nevyhnutné rýchle a komplexné opatrenia na riešenie AMR.¹

Rastúce užívanie antibiotík po pandémii

Po pandémii došlo k oživeniu a nárastu prioritných patogénnych infekcií a používanie antibiotík sa v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 zvýšilo o 8,4 %, čo je prvý nárast od roku 2014, pričom 80 % všetkých predpísaných antibiotík pripadá na zariadenia primárnej starostlivosti. Toto zvýšenie poukazuje na potrebu zlepšenia smerom k národnému akčnému plánu na zníženie používania antimikrobiálnych látok o 15 % do roku 2024 v porovnaní s rokom 2014.³

Úmrtia a výzvy v rezistencii na antibiotiká

V roku 2022 bol odhadovaný počet úmrtí v dôsledku infekcií rezistentných na antibiotiká 2202, pričom AMR je najvyššia v zaostalých oblastiach.³ Potreba investícií do vývoja nových antibiotických riešení je jasná, ale keďže veľké spoločnosti nemajú dostatok zdrojov na  ďalší výskum a vývoj, a na trh neprichádzajú žiadne nové triedy antibiotík, v dôsledku toho na trhu existujú stále tie isté antibiotika, ktoré sa vyrábajú od 80. rokov 20. storočia.

Úloha diagnostiky

Zatiaľ čo riešenie rozvoju nových modernejších antibiotík je kľúčové, diagnostika stále zohráva v boji proti AMR rovnakú – ak nie dôležitejšiu úlohu.
Bez použitia diagnostiky sa antibiotiká používajú doslova naslepo, predpisujú sa a používajú na infekcie aj Na „neinfekcie“, aj keď to nie je potrebné. Rozlišovanie medzi bakteriálnymi a vírusovými infekciami je zrejmý nástroj, ktorý by mohol pomôcť zabezpečiť, aby sa antibiotiká používali iba vtedy, keď sú naozaj skutočne potrebné. Diagnostickým markerom, ktorého test je široko dostupný a je indikátorom závažnosti infekcie, je C-reaktívny proteín.

C-reaktívny proteín (CRP) je dobre preštudovaný zápalový marker a je vo všeobecnosti vyšší pri bakteriálnych ako vírusových infekciách. Môže podporiť rozhodovanie, najmä u pacientov s infekciou dolných dýchacích ciest (LRTI), pričom väčšina z nich je vírusová (70 %). CRP je indikátorom závažnosti a môže sa použiť na posúdenie, či by pacientom prospela antibiotická liečba. Na testovanie CRP sú k dispozícii prístroje a testy Point of Care s výsledkami porovnateľným s laboratórnymi, čo umožňuje lekárom vykonať rýchly test a stanoviť diagnózu a predpísať alebo nepredpísať antibiotiká. Zistilo sa, že používanie v primárnej starostlivosti znižuje predpisovanie antibiotík až o 42 %, čo podporuje pozitívny vplyv diagnostických prístrojov na optimalizáciu používania antibiotík.²

Udržiavanie súčasných praktík predpisovania antimikrobiálnych látok nás vystavuje riziku návratu do obdobia pred Flemingom, kde aj drobné zranenia môžu byť smrteľné. Aby sme tomu zabránili, je nevyhnutné nasmerovať investície do rozvoja a integrácie Point of Care diagnostiky a testov v rámci nášho systému zdravotnej starostlivosti.  Tento posun bude kľúčový pri odstraňovaní nevhodného predpisovania antibiotík.

Zdroje a referencie:

1. Health matters: antimicrobial resistance – GOV.UK (www.gov.uk)

2. Frontiers | Guidance on C-reactive protein point-of-care testing and complementary strategies to improve antibiotic prescribing for adults with lower respiratory tract infections in primary care (frontiersin.org)
3. English surveillance programme for antimicrobial utilisation and resistance (ESPAUR) report 2023 to 2023 (publishing.service.gov.uk)
4. AMR awareness week 2023: Diagnostics as the Key to Antibiotic Stewardship - https://unahealth.co.uk/

Spýtajte sa nás: