QuikRead go wrCRP+Hb, 50 testov

Presné meranie C-reaktívneho proteínu (CRP) môže mať v liečbe pacienta s príznakmi infekcie zásadný význam. Test QuikRead go wrCRP+Hb pomáha zistiť, pre ktorých pacientov sú antibiotiká prospešné a je cenný pri monitorovaní úspešnosti liečby. Jednoducho použiteľný test QuikRead go wrCRP+Hb možno použiť priamo u pacienta a poskytuje okamžitý výsledok CRP a Hb.

Široké meracie rozmedzie testu QuikRead go wrCRP+Hb, ktorý pokrýva ako vysoko citlivé, tak klasické testy CRP. Mierne zvýšené hladiny CRP vo vysoko citlivom rozmedzí 1-5 mg/l môžu indikovať slabý zápal a môžu pomôcť pri posudzovaní kardiovaskulárneho rizika¹.

Meranie hemoglobínu poskytuje dôležité informácie o stave pacienta v zdravotníckych zariadeniach akútnej i primárnej starostlivosti. K zmenám koncentrácie hemoglobínu dochádza pri zmenách u niektorých klinických stavov, a preto je meranie hemoglobínu jedným z najčastejšie používaných diagnostických testov.

QuikRead go wrCRP+Hb je účinný nástroj pre point of care pracovisko, ktorý pomáha zdravotníckym pracovníkom v rozhodovaní o liečbe.

QuikRead go wrCRP+Hb poskytuje spoľahlivé a rýchle výsledky

Jedna rýchla analýza – dva výsledky

• Jedna analýza vám poskytne hladinu CRP aj hemoglobínu
• Doba analýzy oboch parametrov 2 minúty
• Vykonáva sa zo vzorky kapilárnej krvi. Možno použiť aj venóznu krv, plazmu alebo sérum.
• Široké meracie rozmedzie CRP 0,5-200 mg/l a hemoglobínu 50-220 g/l
• Poskytuje viac informácií pre rozhodovanie o liečbe

Široký rozsah merania

• Kombinuje vysoko citlivé a klasické testy CRP
• Umožňuje detekciu nízkej hladiny zápalu

Jednoduchý odber vzorky

• Malý objem vzorky (10 μl) takmer zodpovedá kvapke krvi
• Jeden odber vzorky minimalizuje diskomfort pacienta

Skladovanie pri izbovej teplote do +25 °C

• Umožňuje okamžité použitie

Multianalytický point of care systém QuikRead go

• Jednoduché použitie
• Prenosný prístroj a plne automatický postup testovania
• Obojsmerne prepojiteľný s väčšinou systémov HIS a LIS

Výsledky testu by nikdy nemali byť používané samostatne bez úplného klinického hodnotenia.

Literatúra

1. Emerging Risk Factors Collaboration. C-reactive protein concentration and risk of coronary heart disease, stroke, and mortality: an individual participant meta-analysis. Lancet 2010; 375:132-140.

Chcel by som začať používať QuikRead go wrCRP+Hb test. Ktorú verziu softwaru potrebujem na svojom prístroji QuikRead go?

Mali by ste mať verziu 7.5.1.

Aktualizoval som svoj prístroj QuikRead go na verziu 7.5.1, aby som začal používať QuikRead go wrCRP+Hb súpravu. Teraz som si však všimol, že v chladničke stále mám nejaké súpravy QuikRead go CRP+Hb. Môžem tieto súpravy používať aj po aktualizácii softwaru?

Áno, okrem testov QuikRead go wrCRP+Hb môžete používať súpravy QuikRead go CRP a QuikRead go CRP+Hb s prístrojom QuikRead go s verziou softwaru 7.5.1.

Omylom som nechal QuikRead go wrCRP+Hb súpravu cez víkend pri izbovej teplote. Môžem súpravu ďalej používať?

Áno, súpravu môžete používať. Neotvorené súpravy môžu byť skladované v chlade alebo pri izbovej teplote (2 - 25 °C) do dátumu exspirácie vyznačeného na štítku súpravy. Po prvom otvorení jednotlivých častí súpravy môžu byť kyvety skladované pri izbovej teplote (18 – 25 °C) počas 3 mesiacov. Reagenčné viečka počas 6 mesiacov. Ďalšie informácie nájdete v príbalovom letáku.

Čo sa stane, keď omylom použijem 20 µl kapiláru s testom QuikRead go wrCRP+Hb?

Je dôležité používať iba 10 µl kapiláry s oranžovým prúžkom, ktoré sú súčasťou súpravy QuikRead go wrCRP+Hb. Kapiláry s objemom 20 µl majú modrý prúžok a používajú sa iba s testom QuikRead go CRP. Prístroj meria hodnotu hematokritu a nad hornou hranicou (75%) nezobrazí výsledok. Pokiaľ dávkujete dvojnásobné množstvo vzorky, prístroj si myslí, že hodnota hematokritu je dvojnásobná, než v skutočnosti je. Korekcia hematokritu je schopná správne odčítať iba výsledky vzoriek, ktoré majú hematokrit pod 37,5%.

CRP pomáha pri klinickej liečbe pacientov s infekciami alebo zápalovými stavmi.

C-reaktívny proteín (CRP) je plazmatický proteín akútnej fázy, ktorý je u zdravých jedincov prítomný v nízkych koncentráciách. Priemerná hladina CRP u zdravých ľudí je obvykle <0,8 mg/l¹, ale počas bakteriálnej infekcie sa jeho koncentrácia rýchlo zvyšuje a môže dosiahnuť až stoviek mg/l. Bakteriálne infekcie a zápalové stavy stimulujú produkciu CRP v pečeni. Od počiatočného podnetu je hladina CRP detegovateľná za 4-6 hodín a vrcholí za 36-48 hodín^2,3. Produkcia CRP je úmerná intenzite infekcie a zápalu. Preto je užitočná pri hodnotení závažnosti ochorenia. Pri bakteriálnych infekciách môže CRP stúpnuť relatívne vysoko, nad 100 mg/l. Vírusové a bakteriálne infekcie, ktoré samovoľne odznejú, spôsobujú len malé alebo vôbec žiadne zvýšenie. Pri zápalových stavoch sa môže hladina CRP zvýšiť na strednú úroveň, obvykle sa pohybuje medzi 10-40 mg/l. Keď pacient začne reagovať na liečbu, imunitný systém sám premôže patogén alebo zápalový podnet začne ustupovať, hladina CRP rýchlo klesá späť do normálu s polčasom 19 hod^1,2.

Presné a spoľahlivé point of care testovanie CRP je užitočné pri klinickej liečbe pacientov s infekciou a pri optimalizácii predpisovania antibiotík. Krátka doba analýzy a potreba len malého objemu vzorky pri point of care testoch CRP ponúka podstatnú výhodu v porovnaní s laboratórnym testom CRP. Pri použití spoločne s klinickým vyšetrením pacienta sú testy QuikRead go CRP vynikajúcim nástrojom v nasledujúcich situáciách:

• rozlíšenie bakteriálnych a vírusových infekcií
• zníženie diagnostickej neistoty a smerovanie k správnemu predpisovaniu antibiotík pri akútnych infekciách^4,5
• hodnotenie, sledovanie a predpovedanie priebehu infekcie, zápalu a odpovede na liečbu^6-8
• vylúčenie závažnej bakteriálnej infekcie⁹

Literatúra

1. Shine, B et al. Solid phase radioimmunoassays for C-reactive protein. Clin. Chim. Acta 1981; 117:13–23.
2. Vigushin DM, Pepys MB, Hawkins PN. Metabolic and scintigraphic studies of radioiodinated human C-reactive protein in health and disease. J Clin Invest 1993; 91(4): 1351-1357.
3. Pepys MB, Hirschfield GM. C-reactive protein: a critical update. J Clin Invest 2003; 111(12): 1805-1812.
4. Markanday A. Acute Phase Reactants in Infections: Evidence-Based Review and a Guide for Clinicians. Open Forum Infect Dis 2015; 2(3): ofv098.
5. Little P et al. Effects of internet-based training on antibiotic prescribing rates for acute respiratory-tract infections: a multinational, cluster, randomised, factorial, controlled trial. Lancet 2013; 382(9899): 1175-1182.
6. Tonkin-Crane SKG et al. Clinician-targeted interventions to influence antibiotic prescribing behaviour for acute respiratory infections in primary care: an overview of systematic reviews (Review). Cohcrane Database of Systematic Reviews 2017; 7(9): CD012252.
7. Bruns AH et al. Usefulness of consecutive C-reactive protein measurements in follow-up of severe community-acquired pneumonia. Eur Respir J 2008; 32(3): 726-732.
8. Verhagen DW et al. Prognostic value of serial C-reactive protein measurements in left-sided native valve endocarditis. Arch Intern Med 2008; 168(3): 302-307.
9. Emery P. Evidence-based review of biologic markers as indicators of disease progression and remission in rheumatoid arthritis. Rheumatol Int 2007; 27(9): 793-806.

Hemoglobín je molekula obsahujúca železo. Prenáša v krvi kyslík. Naviaže na seba v pľúcach kyslík, prenesie ho do tkanív a pri ceste späť do pľúc zozbiera z tkanív oxid uhličitý. Hemoglobín má dôležitú úlohu v metabolickom cykle železa a obsahuje väčšinu funkčného železa v tele.

Ak má pacient anémiu, jeho koncentrácia hemoglobínu alebo erytrocytov je nižšia než odporúčaná hodnota. Anémia môže mať mnoho dôvodov. V západnom svete je však najbežnejším z nich nedostatok železa vedúci k anémii z nedostatku železa. Je nutné nezabúdať, že anémia je príznak, nie ochorenie. Na základe merania koncentrácie hemoglobínu je možné anémiu diagnostikovať. Príčinu anémie je však nutné ďalej vyšetriť.

Literatúra

Dacie and Lewis. Practical Haematology, 11th edition, 2012.
HoffBrand and Pettit. Essential Haematology, 3rd edition, 1997.
Ruutu. Rajamäki, Lassila, Porkka. Veritaudit, 3rd edition, 2007.

Antimikrobiálna rezistencia je celosvetovou zdravotnou hrozbou

Antibiotiká sú najdôležitejšími liekmi na liečbu bakteriálnych infekcií. Nadmerné a nesprávne používanie antibiotík spôsobilo rozvoj baktérií rezistentných voči antibiotikám. Súčasne mnoho farmaceutických spoločností upustilo od vývoja nových antimikrobiálnych liečiv.

Antimikrobiálna rezistencia (AMR) bola Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) vyhlásená za jednu z desiatich najväčších súčasných globálnych zdravotných hrozieb¹. Odhaduje sa, že ak bude AMR naďalej narastať, do roku 2050 zomrie každý rok predčasne 10 miliónov ľudí na infekcie súvisiace s AMR. Mnoho bežných infekcií, ktoré sa v súčasnosti liečia antibiotikami, sa môže stať život ohrozujúcimi.

Okrem zvýšenia úmrtnosti spôsobuje AMR obrovskú ekonomickú záťaž ako pre zdravotníctvo tak pre jednotlivcov. U pacientov, ktorí vyžadujú dlhšiu hospitalizáciu, sa môžu vyskytovať závážnejšie nežiaduce účinky liekov súvisiacich s liečbou antimikrobiálne rezistentných patogénov a v dôsledku predĺženia ich ochorenia dochádza k strate príjmov².

Nesprávne používanie antibiotík spôsobuje AMR

Približne 80-90 % všetkých antibiotík používaných v zdravotníctve je predpisovaných v primárnej starostlivosti³, pričom najčastejším dôvodom návštevy zdravotníckeho zariadenia sú respiračné infekcie^4,5. Väčšina antibiotík sa používa na liečbu respiračných infekcií, hoci približne 90 % respiračných infekcií je vírusového pôvodu alebo samovoľne odznie⁵. Liečba vírusových a samovoľne odznievajúcich infekcií antibiotikami neprináša pacientom žiadny klinický prospech, ale podporuje rezistenciu na antibiotiká.

Hlavným faktorom, ktorý spôsobuje rozvoj AMR, je nesprávne používanie antibiotík. Odhaduje sa, že 50 % antibiotík je predpísaných zbytočne alebo nesprávne⁶. Aj v dnešnej dobe je bežné, že antibiotiká sú predpisované bez diagnostického potvrdenia bakteriálnej infekcie iba na základe symptómov pacienta. Širokospektrálne antibiotiká sú často používané ako prvá voľba, hoci by mali byť použité iba v nevyhnutných prípadoch. Rýchle point of care vyšetrenie C-reaktívneho proteínu (CRP) môže viesť k efektívnemu predpisovaniu antibiotík a zlepšiť liečbu respiračných infekcií.

Diagnostická neistota a chybné povedomie o antibiotikách sú kľúčovými faktormi, ktoré vedú k nadmernému užívaniu antibiotík

Na politiku predpisovania antibiotík v rôznych krajinách má vplyv niekoľko faktorov, ako sú kultúrne predstavy o chorobách, socioekonomické faktory a mylné povedomie o antibiotikách. Hlavnou príčinou nadmerného predpisovania antibiotík je však diagnostická neistota lekárov⁷. Často je ťažké odlíšiť vírusové a bakteriálne infekcie a infekcie, ktoré samovoľne odznejú, od tých, ktoré vyžadujú liečbu. Aby sa minimalizovalo riziko pre pacientov, sú antibiotiká podávané len pre istotu. Ak sa diagnostická neistota spojí s požiadavkou pacienta na antibiotiká v dôsledku bežných mylných predstáv o antibiotikách, že antibiotiká môžu vyliečiť vírusové infekcie, stáva sa predpisovanie antibiotík ľahko iracionálnym⁸.

Rýchle kvantitatívne point of care testovanie CRP znižuje nadbytočné predpisovanie antibiotík v primárnej starostlivosti

Správne používanie antibiotík v zdravotníctve je kľúčom v boji proti AMR. Správne používanie neznamená iba zníženie predpisovania, ale aj poskytovanie antibiotík pacientom, ktorí majú z liečby prospech. Rýchla a presná diagnostika zohráva dôležitú úlohu pri znižovaní nadužívania antibiotík^2,9. Point of care (POC) testovanie C-reaktívneho proteínu (CRP) pred predpísaním antibiotík má niekoľko výhod, ktoré pomáhajú v boji proti AMR:

• Testy sú presné, cenovo dostupné a ľahko použiteľné s použitím len malého objemu vzorky
• Rýchle výsledky sú okamžite k dispozícii počas vyšetrenia pacienta, znižujú diagnostickú neistotu a pomáhajú pri rozhodovaní o liečbe, či sú antibiotiká nevyhnutné alebo nie
• Významné zníženie nadbytočnej spotreby antibiotík pri infekciách dýchacích ciest bez toho, aby bolo ohrozené zdravie pacienta^10-12
• Výsledky CRP je možné využiť ako pomôcku pri vysvetľovaní pacientovi, prečo antibiotiká nie je potrebné podať. Efektívna komunikácia zvýši aj spokojnosť pacientov¹³